Od Abrahámovej skúšky k obete Božieho Baránka Bratia a sestry, už od počiatku dejín ľudstva Boh ukazoval, že k Nemu nevedie cesta bez obety. Človek cítil, že hriech oddeľuje od Boha, a preto na oltároch tiekla krv baránkov a býkov. Ale to všetko bolo len znamenie, len tieň, ktorý poukazoval na niečo väčšie. Abrahám, keď bol skúšaný, poslúchol Boží hlas. Vzal svojho syna Izáka, položil drevo na jeho plecia a vystúpil na vrch. Keď zdvihol nôž, Boh zastavil jeho ruku a ukázal: „Neobetuješ syna – Ja sám pripravím obetu.“ A baránok zachytený v kroví sa stal náhradou. To bola prorocká predzvesť: raz Boh dá svojho vlastného Baránka. Proroci potom hovorili jasne: „On ako baránok vedený na zabitie, ústa neotvoril.“ (Iz 53,7) Nie Abrahám, nie krv zvierat, ale Kristus – to bol cieľ všetkých znamení. Keď prišla plnosť času, Syn Boží zostúpil. Stal sa človekom, aby mohol niesť drevo kríža ako kedysi Izák niesol drevo na obetu. Ale tentoraz už nôž nezastavil nik. Tentoraz sám Boh dal svojho Syna. „Tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Na Golgote tiekla nie krv zvierat, ale krv Božieho Baránka. Ten, ktorý stvoril vesmír, sa nechal prebiť klincami. Ten, ktorý je večný, sa nechal ponížiť až na smrť. A to všetko pre nás – za naše hriechy, za naše spasenie. Kríž sa stal oltárom, Kristus jedinou dokonalou obetou, Kalvária novým chrámom. Bratia a sestry, dnes táto obeta stále žije. Vždy, keď kňaz zdvíha Eucharistiu, nejde o divadlo, nejde o spomienku, nejde o symbol. Je to prítomná obeta. Tá istá krv, ktorá tiekla na Kalvárii, je v kalichu. To isté telo, ktoré bolo pribité na kríž, je v hostii. Preto Kristus povedal: „Toto robte na moju pamiatku.“ (Lk 22,19) Mnohí to nechápu. Mnohí hľadajú spásu v politike, v moci, v ľudskej múdrosti. Iní nasledujú falošných prorokov, ktorí kričia a sľubujú, ale neprinášajú život. Ale len Kristus, ukrižovaný a vzkriesený, prítomný v Eucharistii, je skutočná cesta k Otcovi. Obeta Abraháma bola tieň. Obeta Krista je naplnenie. Eucharistia je prítomnosť tejto obety až do konca časov. Preto, bratia a sestry, keď stojíme pri oltári, nie sme sami. Tam sa spája nebo so zemou. Kadidlo stúpa ako modlitby svätých, anjeli sa skláňajú, Kristus otvára prameň života. V Eucharistii sa dotýkame večnosti, v kalichu pijeme zo zdroja nesmrteľnosti. A preto vám hovorím: Bez Krista niet spásy. Bez Eucharistie niet života. Bez kríža niet vzkriesenia. Boh už daroval svojho Baránka. Niet inej cesty, niet iného mena, niet inej obety. A každý, kto hľadá, musí uvidieť: tu je prameň, tu je život, tu je spása. Bratia a sestry, nezostaňme slepí. Neprejdime pomimo. Boh už dal všetko. Teraz je čas, aby sme my dali svoje srdcia. Bratia a sestry, dnes je deň rozhodnutia. Boh už obetoval svojho Baránka – nič viac nám nemôže dať, lebo dal všetko: vlastného Syna. Preto ťa volám: Neschovávaj sa za prázdne slová. Nepočúvaj falošné hlasy sveta. Neutekaj pred krížom, lebo práve v ňom je život. Padni na kolená pred Eucharistiou. Tam je Kristus, živý a prítomný. Tam je krv, ktorá ťa očistí. Tam je láska, ktorá ťa zachráni. Dnes je čas návratu. Nie zajtra, nie o rok, nie keď sa ti bude chcieť. Dnes je deň spásy. Modlitba obrátenia Pane Ježišu Kristе, Ty si Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Verím, že si zomrel aj za mňa, že Tvoja krv tiekla aj za moje hriechy. Dnes Ti odovzdávam svoje srdce. Ľutujem všetko, čím som Ťa zradil, čím som žil ďaleko od Teba. Pane, odpusť mi a očisti ma. Verím, že v Eucharistii si živý a prítomný. Chcem Ťa prijímať s čistým srdcom, chcem Ťa nasledovať celým životom. Nechcem viac utekať za falošnými hlasmi, nechcem hľadať klamný pokoj vo svete. Len Ty si moja spása, len Ty si môj život. Prijímam Ťa, Ježišu, ako svojho Pána, Spasiteľa a Baránka. Veď ma cestou kríža do slávy vzkriesenia. Amen. - @vladimirkoky